Zásuvný modul Prevod koncov riadkov

Prepíšte konce riadkov dokumentu na jednu jednotnú konvenciu. Hodí sa to, keď má súbor miešané konce riadkov alebo konce riadkov z inej platformy.

Váš súbor si ponechá svoje konce riadkov

OctoEdit konce riadkov súboru rozpozná pri jeho otvorení a pri každom uložení zapíše späť tie isté. Unixový súbor s koncami LF stiahnutý vo Windows ostane LF; súbor s CRLF ostane CRLF; súbor s CR z klasického Macintoshu ostane CR. Stlačenie klávesu Enter vloží taký koniec riadka, aký už súbor používa, takže úpravou súboru sa doň nikdy nedostane druhá konvencia — uloženie bez úprav ponechá bajty bajt po bajte rovnaké a vaša správa verzií nezobrazí nič.

Úplne nový, neuložený dokument sa začína s konvenciou danej platformy — CRLF vo Windows, LF inde.

Koniec riadka patrí dokumentu, nie tomuto zásuvnému modulu: nižšie opísaná ponuka ho zobrazuje a mení, ale zapisuje ho jadro editora.

Stavový riadok pomenúva koniec riadka aktívneho dokumentu vo vlastnom segmente — Windows (CR LF), Unix (LF) alebo Macintosh (CR) — a sleduje aktívnu kartu, takže vidíte, aký je ktorý súbor, bez otvárania ponuky.

Kde ho nájdete

Úpravy ▸ Prevod koncov riadkov:

Príkaz	Prepíše každý koniec riadka na
Windows (CR LF)	\r\n
macOS (CR)	\r (klasický Macintosh)
Linux (LF)	\n

Koniec riadka, ktorý aktívny dokument práve používa, je v ponuke označený fajkou.

Ako to funguje

Prevod sa vždy vzťahuje na celý dokument (prípadný výber sa ignoruje) a prebehne v jedinom kroku, ktorý sa dá naraz vrátiť. Robí dve veci: prepíše konce riadkov, ktoré sú už v bufferi, a zaznamená na dokumente novú konvenciu — takže Enter odvtedy vkladá nový koniec riadka a ďalšie uloženie ho zapíše. Stavový riadok zvolený cieľ potvrdí.

Prevod súboru, ktorý nemá žiadne konce riadkov (jediný riadok), takisto funguje: nepohne sa žiadny bajt, ale dokument si voľbu zapamätá pre prvý Enter, ktorý stlačíte.

EditorConfig to dokáže vynútiť pri uložení

Ak chcete konce riadkov v projekte zjednocovať automaticky, nastavte end_of_line v súbore .editorconfig — editor ho uplatní pri každom uložení bez ručného príkazu a prepne dokument na túto konvenciu, takže neskoršie stlačenia klávesu Enter zodpovedajú tomu, čo sa práve zapísalo.